Pepo nazdar!, ďakujem a aj tebe nech slúži zdravie, je to neuveriteľný pocit, po toľkých rokoch si zaspomínať.....

Hledám kamarády z ženijní roty v letech 70-72. Hrál jsem s kapelou KOTVA 70. Rád bych se setkal i s muzikanty (mazáky) ale také s PPR. Petrem Lenerem. Budu rád když se někdo ozve.Tel.732137792, mail.:karel.hradiste@seznam.cz

Podporučíka Lenera si pamatuji krátce,po něm tam pak nastoupil poručík Mazal a zástupce podporučík Boldyš.Sloužil jsem r.72-74.Možná znals mám dojem,že to byl četař Fabián od Košic a od řidiču Dočkal nebo Dočekal asi svobodník.Byl jsem na pokoji po pravé straně hned za stolem dozorčího roty.Ženista ROD 200.Zatím se mě také nikdo neozval. S pozdravem Jan Cintula

Já jsem v roce 72 šel do civilu. Ozvi se mi 732137792 nebo karel.hradiste@seznam.cz. Díky.

Dobrý deň a ahojte všetci,
srdečne vás pozdravujem z Martina. neveril som vlastným očiam, keď som objavil túto stránku, ale veľmi ma potešila. Začal som hneď pátrať po nej a konfrontovať so spomienkami. Ja som nastúpil na pontónovú rotu k npor. Kohoutkovi 10.augusta 1983 ako veliteľ 1.čaty. Nastúpil so mnou ako technik roty rtm, Roman Čekal, ďalší velitelia čiat boli por. Skopal a npor. Horkel. na veliteľstve divízie si ma bol osobne vyzdvihnúť pplk.Čada, vtedajší veliteľ útvaru, chlap vysokej suchej postavy, veľmi ostrých čŕt v tvári, s nesmierne prenikavým pohľadom. Bolo zaujímavé, že mal titul PhDr. a zaoberal sa psychológiou dospelých a udajne spolupracoval aj s Karlovou univerzitou, ale to mám neoverené.V každom prípade to bol zaujímavý a múdry človek s veľkým rešpektom. Keď ma péroval, čo bolo dosť často, mal som pocit, že som sa zmenšil na 2cm výšky. Výborne sa mi spolupracovalo so ZVP, ktorým bol kapitán Duník. Chytil som sa zväzáckej práce na útvare, mnoho vecí som dal dokopy, urobil som pár vydarených akcií a výletov. Spomienky sú veru všelijaké, lebo chlapci mali vždy veľkú chuť si vypiť. Pontónová rota bola z hľadiska počtu ľudí najväčšia v rámci organizácie ČSĽA. Bolo to cez 90 ľudí, z toho väčšina s nejakým tým predošlým pobytom v base. Na nikoho ale nemôžem nájsť nejaký zlý pohľad, aj keď teda už prešli roky a s ním nastúpil spomienkový optimizmus. Vojaci ako Milan Pilo, Paľo Hordoš, Ľudo Seredi, Paľo Petráček, Jardo Papík, Jano Šoltész... mi utkveli v pamäti veľmi výrazne. Samozrejme aj iní, postupne sa vynoria z pamäti. Zaujímavé, že som zahliadol meno Rudo Kašuba, okamžite sa mi vyjavila tvár. No a potom som sa dostal aj k fotke a vôbec som sa nemýlil. Ak sa mi Rudo zve, veľmi ma to poteší....Pri útvare som strávil jeden celý rok a zažil som naozaj všeličo, ale rozhodne ak veľa srandy. Vážne bolo, keď jeden vojak z delostreleckého útvaru pred odchodom na cvičenie ušetrenými nábojmi zo strelieb vtrhol na štáb a postrelil tam jedného či dvoch. Veliteľ útvaru mal veľké šťastie...vojaka potom spacifikoval útvarový telocvikár. Zaujímavé bolo, keď počas PŠM chodila rota, tzv Ypsilonka so šlabikármi pod pazuchou učiť sa čítať a písať. Chalani často na Péveeske pozerali západonemeckú televíziu, keď zistili, že ma tiež zaujíma, prezradili mi, že pre prípadnú kontrolu majú vzadu za panelmi svetlo, ktoré ovláda dozorný roty. Ak by šiel na kontrolu déveťák, tak jednoducho dozorný zabliká a zrazu šup, pozerá sa sovietsky film :-) Je to len útržok všetkých spomienok....problémy ktoré boli, sa dnes stali zážitkami. Po roku som bol prevelený na Bory na tankový pluk na ženijnú rotu. Spôsobil to môj protikomunistický postoj, ktorý vyvrcholil jedným extempore, ktoré sa stalo mimoriadkou a akosi som prestal vyhovovať potrebám armády. Ešte pár mesiacov som odslúžil zahrabaný v lesoch ako najčiernejšia ovca celej armády. No a potom prišla degradácia a civil. S tým samozrejme nová existencia, práca pomocného robotníka, ale aj za bucharom ako kováča...S osemdesiatym deviatym rokom sa veci zlepšili, mňa rehabilitovali a mám za sebou celkom úspešnú kariéru. Dnes žijem v rodnom meste, plním si dávny sen, mám antikvariát, venujem sa autorsky literatúre a novinárčine, ale aj práci s deťmi. Na minulosť nezabúdam, lebo teraz je isto krajšia, ako keď bola prítomnosťou. Ak mi niekto napíše, ak si ma niekto pamätá, nuž veru poteší ma to. Opatrujte sa všetci...

Musím ešte doplniť, že v roku 2004 som si urobil výlet po miestach kde som ako vojak slúžil a bol som aj na Slovanoch. Bolo to oplotené, ale dalo sa dnu dostať. Prešiel som si priestor nášho útvaru, ozývali sa hlasy, dupot kanád, povely...ale útvar sa menil na lesík. Asfalt na buzeráku bol poprerastaný stromčekmi, v mojej kancelárii rástol asi šesťmetrový jaseň a prerástol aj strechu...no, bola to nepredstaviteľná skaza, ale aj zároveň niečo, čo hovorí o večnosti prírody. Usmieval som sa...

zdravim vas pan Ciger dakujem za peknu pripomienku mojho otca Milan Pilo bohuzial uz neni medzi nami dna 24/12/2014 zomrel nasiel som si zopar fotiek na ktorych je mlady a silny a zdravy ak by som mohol poprosit ak mate este niejake fotky kde je moj otec a jeho kamarati z vojny poslite mi to na e-mail milan85011071200@azet.sk to je moj e-mail dakujem

Nazdar Jano,
snad si mě ještě pamatuješ, na tvoje jméno jsem si hned vzpomenul.Nastoupil jsem na pontonku jako velitel 1. čety v roce 1984. Na čet.Papíka nedám dopustit ,byl to jeden z nejlepších výkonných praporčíků, co jsem poznal za celou armádní kariéru.A i ostatní "védéčka" (čet Németh,čet Topolanský atd.) mě tehdy dost pomohli udržet na uzdě ty trochu divočejší kluky.Dokonce v pozdější době byla pontonka nejlepší rota praporu.Rád na ty časy vzpomínám a s jedním z velitelů rot Jardou Bobkem se scházím do dnešní doby. Snad se mě podaří sehnat přístroj na převod fotofilmů do počítače, pak vylepím fotky .Zatím a hlavně zdraví.

No nazdar, nazdar Bohumíre :-) samozrejme, že si ťa pamätám, však sme strávili spolu 3 roky v škole a potom som ti vlastne odovzdával funkciu. Som rád, že si sa ozval, ja som sa chystal už dávnejšie, že ti napíšem, ale vždy som to nejako odložil. Nakoniec vidíš, tak či tak k tomu prišlo. Človek sa pred minulosťou neukryje, najmä ak sa z nej vynárajú priatelia. Ja som v podstate o sebe písal viac v textoch navrchu. Budem rád, ak sa ozveš, napíšeme viac cez email, ten môj je jano.medokys@azet.sk Budem čakať. Jano

kamo tebe uz jsem nazazil .odchod jaro 1983,to svetlo jsme opecovaly4 rocniky,ted jinak nebyla to skoda se na to vysrat ?kdo to mohl vedet ze t pakarna padne